Keď utíchla bitka pri Solferine, Henri Dunant počul volať ranených rakúskych vojakov o pomoc. Zburcoval dedinčanov z najbližších talianskych dedín, aby mu pomohli zmierniť utrpenie zomierajúcich. Oni však namietali: „Sú to predsa naši nepriatelia!“
            Dunant sa rozhorčil: „Akí nepriatelia! Ranený a umierajúci nemôže byť nepriateľ! Siamo tutti fratelli! (Všetci sme bratia!)“
            A tak niektorí dedinčania priniesli vodu, obväzy i nosidlá a sami slúžili ako nosiči ranených. V tomto momente a na tomto mieste sa zrodila myšlienka organizovanej pomoci všetkým raneným bez ohľadu na stranu, na ktorej bojujú.
            Henri Dunant nemohol síce zastaviť vojnu, ale prispel k tomu, aby sa stala ľudskejšou. Založil medzinárodnú organizáciu Červený kríž (1863). V roku 1901 mu bola udelená Nobelova cena, on však o sebe hovoril: „Som iba úplne obyčajný kresťan.“
            O sto rokov neskôr, v roku 2001, sa po udalostiach z 11. septembra 2001 rozhodli Červený kríž a jeho islamské dvojča Červený polmesiac pracovať spoločne. Vytvorili federáciu, ktorá zoskupuje milióny dobrovoľníkov v 180 krajinách sveta. Zaväzujú sa pracovať pri nešťastiach bez diskriminácie – bez ohľadu na rasovú, národnostnú i náboženskú príslušnosť.

(zdroj: Veľké pravdy v malých príbehoch 3, Piere Lefévre)